Kto som?

15. march 2015 at 0:20 | Jullie |  Moje zápisky
Je to dobrá otázka, pretože sama neviem.
  • 1993 - V tomto prelomovom roku som sa narodila. Znie to tak úžasne, vznikla samostatná Slovenská republika. Niečo nové, nový začiatok.
  • Detstvo docela fajn, ale keď vidím čo je dnes zo mňa, posraný idiot, asi také super nebolo.
  • Moja mamka miluje krasokorčulovanie - asi od vtedy čo viem používať nohy tak stojím na korčuliach. Dnes, chvaľabohu, už nie. Predstavte si decko, ktoré si snaží nájsť kamarátov v škole a keď ich skoro má - ráno tréning...škola...poobede rýchlo utekať na tréning...návrat domov okolo 6-7 hodiny. A tak stále dokolečka každý boží deň. Sekla som s tým tuším v 14. Nie, kamarátov som si už nikdy nenašla.
  • Keď som mala 14 rokov, celé to mňa nejako prišlo, zvalila sa tá tiaha na mňa. Narodeninové oslavy mojich skoro kamarátov som trávila v strese kedy mi zavolá mamka, že po hodine srandy mám ísť domov - vždy ako prvá, trapas. Nie, po každej takejto oslave som už nikdy na druhú pozvaná nebola.
  • Duševnú bolesť som sa snažila previesť na fizyckú. Je to tak do dnes, až na to, že dnes ma to viac bolí na duši ako tele.
  • V 15 som musela odísť z gymplu - kôli dôvodom vyššie uvedeným. Vždy som bola v škole za blázna, buď niekto do mňa niečo hádzal, vymýšlal si, klamal, ohováral. Čakala som kedy ma tam budú biť.
  • Nový gympel na druhej strany Bratislavy, no aká paráda!! Nový kamaráti, všetci sme boli ako púpavičky ktoré sa ľúbia a príjmu všetko a dajú všetko. Obetujú kôli všetkému všetko. Zlý vtip, táto idylka vydržala asi tak rok, dva.
  • 18 rokov Whaaat the fuck! Som slobodná dospelá, robím si čo chcem... prf. Spravila som vodičák a vyfasovala auto. Jazdenie, to je moje a rada sa vozím. Dni, večere, noci. Ja, auto, hudba, svetlá, nikto nikde. RELAX.
  • V maturitnom ročníku som sa cítila veľmi podobne ako v 14. Chvaľabohu som zmaturovala. A tých ľudí, tie púpavičky som už nevidela dobu.
  • V 19 rokoch ma prijali na výšku. Woooow paráda, budem nezávislá vysokoškoláčka, plno voľných dní, ožieračiek, nových kamošov..Hey, je to tak, bolo to tak, bude to tak. Vlastne to tak vôbec nie je. Ale tie tri roky na výške boli naozaj fajn. Spoznala som super holku a dúfam, že ju budem poznať navždy. Mám 21 a podarilo sa mi zo seba urobiť bkalára.
  • K chlapom, nikdy som nich nemala nejaké šťastie. Vždy som bola zrúdička, i keď si to o sebe nemyslím. Nikto ma nikdy naozaj nemal rád, a bohvie či niekedy bude.
  • Keď som bola malá, myslela som si, že sa život nejako spraví. Teraz si uvedomujem, že čo keď kurva nie.
  • Teraz sa húpem na mojom kresle, na kolenách mám notebook a dúfam, že ma nikto nidky neodsúdi za tento príspevok.
 

Be the first one to judge this article.

Comments

1 Hrobárová Dcéra Hrobárová Dcéra | Web | 15. march 2015 at 0:39 | React

Neodsúdi.... len privíta v klube divných stvorení, čo vybočujú z normálnosti :))

2 stay-high stay-high | Web | 15. march 2015 at 12:06 | React

[1]: vďaka

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement