STRES. Tak sa volá názov tohto príspevku. Som v strese, ale dúfam, že vy nie.
Apríl. To je mesiac kedy musí byť moja bakalárka zviazaná a ponechaná na pospas "porote". Minimálne 30 strán, okay, to dám. Ale kto to obháji? Okay, dajme tomu že ja.
Máj. To je mesiac štátnic. Whaaaat the fuck? Z čoho sa budem učiť? Počkať, čo sa mám učiť? A kedy sa to budem učiť?
Jeden veľký zmätok. A to ešte nekončím.
Seminárky, prezentácie. Témy, ktorým nerozumiem. Jeden veľký stres.
A keď na mňa príde tá obrovská panika, ide to nasledovne: o môj bože, čo budem robiť, asi to nedám, neviem nájsť zdroje, zabijem sa, zabijem ich, vypijem si, vypijem si, vypijem si, húpem sa na kresle a skončí to pri predstave niečoho pekného aby som si navodila, že život zmyseľ má. Nie je to zase tak, že by som na všetky moje povinnosti zvysoka srala, len mám z nich strach. VEĽKÝ. Celý život si hovorím, že však keďdám toto už bude fajn. Keď sa tak spätne pozriem, hovorím si to od škôlky. A kam som sa posunula? Jedine tak do sanitky, najbližšie možno do hrobu.

Ako zvládate stres vy?





