Ahoj. Ako sa máte? Ako sa vám darí?
Mne sa momentálne darí tak neutrálne, jednou nohou sa pohybujem v pozitívnej časti. Cítim sa lepšie ako obvykle, čo je skvelé, tak som zvedavá do kedy mi dobrá nálada vydrží. Usmievam sa možno preto, lebo chcem zakryť nie moc dobré veci, ktoré ma čakajú alebo sa už dejú. Som posledné dni v robote a netuším, čo budem robiť potom. Normálne mi bude trochu smutno za vtipným kolektívom, za obedovými pauzami, za smiešnymi konverzáciami, .. No nič, keď sa rozhýbem tak si pošlem žiadosť do nejakej knižnice, nech mám rovno aj prax. Bude to úboho platené, bude to nuda, bude to... Neviem, uvidím. Ešte som si nikam životopis neposlala.
Oh áno. Ja chodím do školy. To je už snáď tradíciou, že v každom DIARY článku ju spomeniem. Mám pocit, že nikdy som na to nekašlala viacej ako teraz. Tak už mám za sebou aj prvý test tohoto semestra, moc som tomu nedala, body ešte nie sú, tak som zvedavá či som to dala aspoň trochu. Kopa úloh. Napríklad o týždeň mám mať seminárku a prezentáciu z niečoho, čo absolútne neviem čo je, resp. som nenašla k tomu žiadne zdroje. Perfektné. Milujem keď vyučujúci zadáva témy, na ktoré si ani sám nevie odpovedať. A vy viete ako nenávidím prezentácie :( Sa mi nechce už teraz. Fuj. Hrozne stresujúce. Takže mám ešte pár dní aby som niečo napísala, takže najbližšie začem v .. sobotu.. mmm.. mám pocit že to už je neskoro.
Navrhla som rodičom, či by sme si nevzali nejaku cicušku. Snažila som sa im vysveliť, že tu v dome je hrozne prázdno a tak isto je prázdno aj v mojom srdi. Viem, že mi Nellinku nič nevráti a nenahradí, ale myslím že by mi pomohlo (určite aj mamine), ak by tu pobehovalo nejaké ďalsie úžasne stvorenie, ktoré by dokázalo vyplniť tú prázdnotu a vyčarovať úsmevy na tvári... Nebola som ani vypočutá, nechcú o tom ani počut. Že nech na to ani nemyslím. Rozplakalo ma to, nejako mi to rýplo do srdiečka a som z toho ich postaja smutná.