
ČÍTAJTE LEN AK SI TRÚFATE TO POCHOPIŤ, ostatní ignorujte a čakajte na ďalší článok
Nová téma blogu, Večer s Jullie bude riešiť divné veci, pre ktoré tento blog pôvodne vznikol. Ospravedlňovať sa nikomu nebudem, pretože je to o mne a blogy by také mali byť.
Znova sitrúfam na tento článok Večer s Jullie. Dnes by som chcela písať o jednom človeku, ktorý mi je neuveriteľne blízky ale zároveň taký ďaleký. Ja pravdepodobné, že si to tu ten človek aj prečíta, ale nie, nepíšem to kvôli tomu. Už dlho sa pohrávam s myšlienkou, že by som niekomu venovala článok.
Je o Eddemi a o našej ceste, ktorá vyvrcholila točením spoločných videí. Ako viete je to moja sesternica. V podstate mám veľa sesterníc ale so žiadnou som neprehodila za celý život inú otazkú ako ako sa máš a čo teraz robíš na rodinnej návšteve u babky. Už to je taký malý znak, že je to niečo výnimočné. Myslím, teda ak si dobre pamatám, že už od momentu čo som sa narodila sa o mňa zaujímala a ovplyvňovala ma. Mama si myslela, že ma ovplyvňuje v zlom zmysle, ale nebola to tak pravda. Keď sme boli spolu, nikdy neurobila niečo zlé i keď sa to tak na prvý pohľad mohlo zdať, pretože niektoré nápady boli ozaj šibnuté a neskutočné zábavné. Vedela vymyslieť toľko rozličných hier, ktoré som ako decko úplne žrala (podľa mňa by som ich žrala aj teraz). Napríklad mi prerobila komplet celú izbu na obchod a hrali sme sa, že nakupujeme. Áno, bolo to super ale na druhje strane som to celé musela upratovať a bola som za to doma obvinená, že väčšiu blbosť sme si vymyslieť nemohli. Napríklad na ich záhrade vymyslela "hru v prirode", kde súťažiaci dostali plánik s pokynmi (choď ku kadibúdke, urob dva kroky do zadu, tri drepy...) a nejakým spôsobom sa dostal k "pokladu". Pamätám si na pekné spoločné lyžovačky, prázdniny u babky a vianočné návštevy.
Všetky toto patrí k mojmu detstvu, bez takýchto zážitkov by som ho nemala ani zďaleka pekné. Je to jediný dôvod, prečo si môžem povedať, že by som svoje detstvo nemenila. Tak to pekne hreje u srdca :)
Bam a odrazu sa Eddemi rozhodla, že sa bude venovať youtube a chce točiť videá. Keď som sa to dozvedela tak mi padla sánka a podporovala som ju v tom. Teraz bude mať čoskoro 3000 odberateľov (ževraj to nie je veľa, ale je to megaaa veľaa). Raz ma oslovila, či s ňou nenatočím nejaké video. Tak sme sa po dlhšom nestretávaní znovu dali dokopy a začali sme natáčať spoločné videá. Vtedy sa cítim ako keď sme boli deti, pretože tie videá sú ozaj šibnuté.
↑↑neberte to ako reklamu, odkaz na kanál Eddemi↑↑
Čím som väčšia, tým takéto pekné zážitky opadávajú. Mám pocit, že je každá zrazu úplné iná.. ale nie je tou, ktorou v skutočnosti je.






Comments
Reklama na Eddemi? Dakujem... Nie za odkaz, ale za ten clanok dovtedy. Uplne sa mi vratili vo vnutri pocity, ake to bolo, ked sme boli male, alebo ty mala a ja vacsia. Myslim nato neraz, ale takto to vidiet z druhej strany - to je ine. Milovala som ta, ked si bola uz v bruchu, strasne som sa tesila, ze sa u nas v rodine stane tato prihoda a prides medzi nas. A ked sa TO stalo, bola som vzdy vo vytrzeni, ked som s tebou mohla stravit nejaky cas, pretoze to vzdy bol ten najkrajsie a najlepsie straveny cas - aky len mohol byt. Takze tak:-)
Moc pěkný článek :)
Máš pěkné vzpomínky na dětství a opravdu jsi si ho užila, a tak to má být. :)
hranie sa tak na obchod muselo byt super, aj my sme sa tak zvykli hravat :D aj ja som mala takyto vztah s jednou zo sesternic, ale neskor to uz skoncilo, ked ju zacali zaujimat chalani.. tak som sa potom viac "skamaratila" s jej mladsou sestrou :D tiez to je asi jedina sesternica, s ktorou sa tak viac bavim, aj ked je medzi nami dost velky rozdiel, kedze ona je len na zakladnej skole a ja na vyske.. btw videa si velmi rada pozeram :))