
Tento článok vznikol na základe môjho pozorovania jednej osoby, ktorá mi už dlhšie otravuje život. Je to taká ta pijavica, ktorá sa vás nepustí, pretože je natoľko zaseknutá, že sa vás nevie vzdať. A práve to spôsobuje poškodenie mysle alebo čo, u danej osoby.
Trochu vám ju priblížim a chcem vedieť čo si myslíte o takýchto typoch ľudí, že prečo to vlastne robia druhým. Veľmi mi to pomôže. Pri písaní článku som sa z tej paniky rozplakala bohužial iba s vami sa o tom môžem porozprávať.
Fakt1:
Je to človek, ktorý po 5 rokoch snaženie neprešiel vysokou školou, resp. sa nedostal ani prvým ročníkom. Prečo? Lebo si myslí, že učiť sa je trápne. To hovorieva mne. Že som trápna, že sa učím a viem urobiť skúšky, že som bifla. Taktiež mi hovorieva, že vidno, že mám tú vysokú školu, také mám múdre reči. Ja nie som žiadna bifla, v škole som raz hore raz dole. Je pravda, že sa aj snažím a na niečo sa úplne vyprdnem, ale makám na tom a do tej školy chodím. Daná osoba do školy poriadne ani nechodila a sotva sa dostala na skúšky. A potom sa rozhorčovala ako je možné že má FX, všeci sú v tej škole kokoti a idioti. A nikto sa nechce dať ani podplatiť. Proste ah... dá sa na toto vôbec niečo povedať. Aaaa ozaj, moja škola proste úplne na piču - tá osoba nemá ani páru o tom, ako sa môj odbor volá, jedine čo vie že je to Komenského.
Fakt2:
Je osamelá. Myslím si to, lebo som to vydedukovala z jej chovania. Stále si robí zo všetkých srandu. Veď predsa brať život optimisticky treba! Áno, ale v istej miere. Ona si totižto robí srandu z ľudí tak 99% času. Viete si predstaviť aké je to potom už otravné? Vlastne je taká, hádam to môžem nazvať až ubohá, že nič nemá, že si musí robi´t "srandu" z druhých a v kuse ich urážať. Proste je to hrozne tyranizujúce a depresívne. Snažím si to nepripúšťam, pretože mi na tom nezáleží. Ale niekedy to ozaj nejde, a zamyslím sa nad sebou, prečo si ľudia o mne myslia takéto hrozné veci. Čo som takým ľuďom spravila. Aký majú problém. A prečo.
Fakt3:
Osoba sa narodila vo veľmi dobre zabezpečenej rodine. Vlastnia veľmi velké firmy vo viacerých krajinách. Vreckové? Tak 100éčok na týždeň. Ale pozor, teraz má až tri pŕace z toho: jednu si vybavila sama, druhú jej dohodili a robí ju z domu a tretiu jej taktiež dohodili a platia jej neskutočné peniaze na hodiny. To ani nebudem hovoriť koľko. V práci je stále. To znamená že cez deň nemá čas, čize mi vypisuje vo veČerných hodinách. A viete čo? Som trápna a suchá, že o 11 si už nechcem písať, pretože sa učím na skúšku, ktorú mám na druhý deň. Čo trápna, ubohá. Keď som chodila do práce ja, bola som "príšerne zameraná na peniaze a furt som bola v práci." No to isto, prišla som o 9-10h a odchádzala o 4-5h. Klasická brigáda,popri škole, bola som rada že si zarobím tých pár euro za hodinu. Ale viete, ja som mala ubohý plat, a hrozne trápnu robotu, ktorej ani tá osoba nerozumela. A hrozne som tam drela aby som si mohla natankovať do môjho otrasného auta, ktoré mi žere ako krava, pretože tá osoba má super autičko od ocinka, ktoré žere za facku.
A proste toho je ozaj veľa. Pamätáte, ako mi minulý rok zomrela moja cica Nely? Veľmi ma to bolí. Keď sa to tá osoba dozvedela, napísala mi správu typu, že veď aj tak som tu mačku nemala rada a môžem byť rada, že mi ju tá osoba nezrazila na ulici. Tupé mačky. V tej chvíli som chcela vraždiť.
Je to iba závisť? Alebo to súvisí s tým, že ma nenávidí a chce mi takto strpčovať život? Ale jedno viem, že sa nemôžem nechať. Musím sa cez to pomaly preniesť a hodiť to za hlavu. Prajem si, aby sa to všetko skončilo a aby ma to takto neťažilo.
Jedno som sa ale naučila, učiť sa z vlastných chýb. Už si len tak nepripustím ľudí do môjho života, ako to bývalo voľakedy. Ak to niekto dočítal až sem, tak mu ďakujem.









