May 2016

Večer s Jullie: Závisť alebo ubohosť?

26. may 2016 at 23:34 | Jullie |  Moje zápisky
Tento článok vznikol na základe môjho pozorovania jednej osoby, ktorá mi už dlhšie otravuje život. Je to taká ta pijavica, ktorá sa vás nepustí, pretože je natoľko zaseknutá, že sa vás nevie vzdať. A práve to spôsobuje poškodenie mysle alebo čo, u danej osoby.

Trochu vám ju priblížim a chcem vedieť čo si myslíte o takýchto typoch ľudí, že prečo to vlastne robia druhým. Veľmi mi to pomôže. Pri písaní článku som sa z tej paniky rozplakala bohužial iba s vami sa o tom môžem porozprávať.

Fakt1:
Je to človek, ktorý po 5 rokoch snaženie neprešiel vysokou školou, resp. sa nedostal ani prvým ročníkom. Prečo? Lebo si myslí, že učiť sa je trápne. To hovorieva mne. Že som trápna, že sa učím a viem urobiť skúšky, že som bifla. Taktiež mi hovorieva, že vidno, že mám tú vysokú školu, také mám múdre reči. Ja nie som žiadna bifla, v škole som raz hore raz dole. Je pravda, že sa aj snažím a na niečo sa úplne vyprdnem, ale makám na tom a do tej školy chodím. Daná osoba do školy poriadne ani nechodila a sotva sa dostala na skúšky. A potom sa rozhorčovala ako je možné že má FX, všeci sú v tej škole kokoti a idioti. A nikto sa nechce dať ani podplatiť. Proste ah... dá sa na toto vôbec niečo povedať. Aaaa ozaj, moja škola proste úplne na piču - tá osoba nemá ani páru o tom, ako sa môj odbor volá, jedine čo vie že je to Komenského.

Fakt2:
Je osamelá. Myslím si to, lebo som to vydedukovala z jej chovania. Stále si robí zo všetkých srandu. Veď predsa brať život optimisticky treba! Áno, ale v istej miere. Ona si totižto robí srandu z ľudí tak 99% času. Viete si predstaviť aké je to potom už otravné? Vlastne je taká, hádam to môžem nazvať až ubohá, že nič nemá, že si musí robi´t "srandu" z druhých a v kuse ich urážať. Proste je to hrozne tyranizujúce a depresívne. Snažím si to nepripúšťam, pretože mi na tom nezáleží. Ale niekedy to ozaj nejde, a zamyslím sa nad sebou, prečo si ľudia o mne myslia takéto hrozné veci. Čo som takým ľuďom spravila. Aký majú problém. A prečo.

Fakt3:
Osoba sa narodila vo veľmi dobre zabezpečenej rodine. Vlastnia veľmi velké firmy vo viacerých krajinách. Vreckové? Tak 100éčok na týždeň. Ale pozor, teraz má až tri pŕace z toho: jednu si vybavila sama, druhú jej dohodili a robí ju z domu a tretiu jej taktiež dohodili a platia jej neskutočné peniaze na hodiny. To ani nebudem hovoriť koľko. V práci je stále. To znamená že cez deň nemá čas, čize mi vypisuje vo veČerných hodinách. A viete čo? Som trápna a suchá, že o 11 si už nechcem písať, pretože sa učím na skúšku, ktorú mám na druhý deň. Čo trápna, ubohá. Keď som chodila do práce ja, bola som "príšerne zameraná na peniaze a furt som bola v práci." No to isto, prišla som o 9-10h a odchádzala o 4-5h. Klasická brigáda,popri škole, bola som rada že si zarobím tých pár euro za hodinu. Ale viete, ja som mala ubohý plat, a hrozne trápnu robotu, ktorej ani tá osoba nerozumela. A hrozne som tam drela aby som si mohla natankovať do môjho otrasného auta, ktoré mi žere ako krava, pretože tá osoba má super autičko od ocinka, ktoré žere za facku.

A proste toho je ozaj veľa. Pamätáte, ako mi minulý rok zomrela moja cica Nely? Veľmi ma to bolí. Keď sa to tá osoba dozvedela, napísala mi správu typu, že veď aj tak som tu mačku nemala rada a môžem byť rada, že mi ju tá osoba nezrazila na ulici. Tupé mačky. V tej chvíli som chcela vraždiť.

Je to iba závisť? Alebo to súvisí s tým, že ma nenávidí a chce mi takto strpčovať život? Ale jedno viem, že sa nemôžem nechať. Musím sa cez to pomaly preniesť a hodiť to za hlavu. Prajem si, aby sa to všetko skončilo a aby ma to takto neťažilo.

Jedno som sa ale naučila, učiť sa z vlastných chýb. Už si len tak nepripustím ľudí do môjho života, ako to bývalo voľakedy. Ak to niekto dočítal až sem, tak mu ďakujem.



Diary #13 - Späť na blogu. AC/DC. Youtube kanál?!

21. may 2016 at 12:23 | Jullie |  Moje zápisky
Ahojte, drahúškovia.
Ako nadpis vraví, som späť na blogu a to definitívne. Môj blog som si založila 14.3.2015 a teraz máme dátum 21.5.2016. Keď si totak vezmem, mala som pauzu asi tak 3 mesiace. Nikdy som sa nevrátila k starému blogu, ale tento je moja srdcovka a neviem bez neho existovať.. v podstate ani bez vás! Vaše komentáre mi dávajú silu a vaše blogy potešenie. Som tu, urobím tu nejaké zmeny, znovu sa do toho dostanem. Som nadšena.

A teraz niečo z môjho života, čo sa stalo v priebehu posledný dní. Mám youtube kanál! Nemám veľa videí, ani odberateľov, ale našla som si takéto hobby v rámci voľného času, aby ma neporazilo zo všetkého čo sa deje v realite. Točím rpedovšetkým DIY videá, ak ma sledujete na blogu tak viete, že sem tam niečo vyrobím. Je to dobré, pretože to točenie ma donúti aby som niečo tvorila a odreagovala som sa. Nie, netočím lebo chcem mať milión odberov a byť slávna.. a zarobiť :D Keby som chcela na tom zarobiť tak potrebujem ten jeden milión odberov, čo ja samozrejme nikdy mať nebudem, to yb skôr aj youtube zanikol :D Tak ak máte záujem, kliknite nižšie na môj kanál. Budem rada ak mi dáte like na videá alebo ma začnete odoberať, to je pre mňa veľká pocta :)

↑↑môj youtube kanál↑↑

Keď ste úplne na.. normálny?

19. may 2016 at 0:29 | Jullie |  Moje zápisky
Keď ste úplne na.. normálny?

Je tu niekto, kto je celý život podkopávaný? Respektíve je podkopávané jeho sebavedomie? Ak áno, mrzí ma to. Na druhej strane, aspoň pochopíte tento článok.
Môj otec je na mňa hrdý, tak ako správny otec. Aj keď mi to nikdy nedal najavo, viem to. Viem to, pretože mi to hovoria iní. Tí iní, ktorým to vraví on. Má skrytú radosť ak sa mi podaria urobiť skúšky, predovšetkým ak prelezem na E nejaký predmet, ktorý mi vôbec že nejde. Vlastne aj keď spravím predmety na D, C, B alebo nedajbože A. Áno, aj také sa u mňa stáva.
Od vtedy, čo som prestala blogovať, som ako keby zabudla rozprávať. Fakt ako, s nikým som sa od tej doby nebavila nejako hlbšie. Preto ma napadlo, že by som znova mala písť tieto moje výplody niekam.. sem.. pretože vždy sa tu našli ľudia, ktorí mali tiež problémy a písali ich sem, na krásne blogy plné bolesti a radosti zároveň.
Späť k nadpisu. V mojom živote je jedna osoba (a nie, nie je to otec), ktorá mi dáva najavo, že som .. asi divná.. blbá.. proste úplne napiču. Smutné na tom je, že všetko robím tak, ako by chcela ona. Keď si urobím po svojom, som prezentovaná kade tade ako debil. Hlavne v jej hlave. Som už dávno dospelá a stále mám pocit, že sa neudržím na vlastných nohách. Zároveň viem, že ak ostanem tam kde som teraz, pravdepodobne sa stane zo mňa alkoholik, neskôr možno feťák alebo pre istotu spácham samovraždu - čo ovšem nie je to najšťastnejšie riešenie, pretože sa všetci budú chytať za hlavu, čo to to dievča spravilo, veď nemalo žiaden dôvod. Teraz sme všetci smutný, nechala nás tu a dosrala životy ostatných. Presne takto by to asi nejako bolo. Pochybujem že by im došlo, že som tu bola celý čas, len si ma nejako nevšimli :)
Avšak je to hlboká budúcnosť, ktorá je "vo hviezdach." Človek by mal v živote cítiť lásku a podporu. Viete, veď bez toho to nejde. Je síce milé, že vás kamarátka povzbudí, že nie si až taká sprostá jak si myslíš, ale čo z toho, keď všetko na čo sa len pozriem, dojebem. Aj to čo sa podarí, je v konečnom dôsledku, napiču.
A preto prosím, skúste sa obhliadnuť a podporiť vašich blízkych v tom čo robia, ako sa im darí a predovšetkým dať najavo vďaku za to, čím sú, aby sa nemuseli takto cítiť. Človek by sa mal zamyslieť sám na sebou a pouvažovať a prestať terorizovať ostatných.
Snažila som sa tento blog pretransformovať na pozitívny, ale bohužiaľ bez môjho trápenia to nejde. Takto isto, ako moje trápenie nejde bez blogu. Ak tento článok čítajú niektorí moji blogový kamaráti z čias minulých, keď som bola ešte aktívna, prosím napíšte mi, veľmi rada sa s vami znovu zkontaktujem. Peace.