Moje zápisky

Diary #14 - Odložené povinnosti. Ovocné štavy.

23. june 2016 at 10:47 | Jullie
Čauki.
Momentálne píšem tento článok v neskutočnom teple, teplomer mi ukazuje 30 stupňov. Áno, môže to byť ešte horšie, ale mám pocit, že eŠte pred pár dňami som so sebou nosila tenký svetrík a dnes ráno na prechádzke som mala pocit, že sa moje sádielko zaživa škvarí.

Od vtedy, čo už nemám školu mi čas uteká nejako sakra rýchlo! Už bude končiť jún, ja znovu o rok zostárnem,...šup dup júl, august a leto je preč. Najhoršie na tom je, že som stále odkladám povinnosti, ktoré mi ešte zostali zo školy :D Vyriešiť si prax, rešerš na diplomovku, zápis známok da indexu.. a stále neverím, že je to všetko! Nevadí, som lenivé prasa čo chce mať konečne pokoj.

V nadpise ešte spomínam ovocné šťavy, ale po moderne sa tomu povie smoothie. Pijem to od detstva a nechápem prečo je poslednúd obu po tom taký boom, čo sa objavila nová Amerika? :-O Dont care. Ráno otvorím chladničku, vyberiem všetko ovocie čo nájdem na kuchynskú linku, pretriedim čo by asi mohlo k sebe pasovať... no a nakoniec pommiešam aj tak všetko dokopy :) Ale v poslednej dobe mám rada melónový "smoothie", i keď je to divné lebo melón sám o sebe moc nemusím. Ale taký rozmixovaný je super - samozrejme nezabudnite odstrániť predd mixovaním zdniečka.

Večer s Jullie: Závisť alebo ubohosť?

26. may 2016 at 23:34 | Jullie
Tento článok vznikol na základe môjho pozorovania jednej osoby, ktorá mi už dlhšie otravuje život. Je to taká ta pijavica, ktorá sa vás nepustí, pretože je natoľko zaseknutá, že sa vás nevie vzdať. A práve to spôsobuje poškodenie mysle alebo čo, u danej osoby.

Trochu vám ju priblížim a chcem vedieť čo si myslíte o takýchto typoch ľudí, že prečo to vlastne robia druhým. Veľmi mi to pomôže. Pri písaní článku som sa z tej paniky rozplakala bohužial iba s vami sa o tom môžem porozprávať.

Fakt1:
Je to človek, ktorý po 5 rokoch snaženie neprešiel vysokou školou, resp. sa nedostal ani prvým ročníkom. Prečo? Lebo si myslí, že učiť sa je trápne. To hovorieva mne. Že som trápna, že sa učím a viem urobiť skúšky, že som bifla. Taktiež mi hovorieva, že vidno, že mám tú vysokú školu, také mám múdre reči. Ja nie som žiadna bifla, v škole som raz hore raz dole. Je pravda, že sa aj snažím a na niečo sa úplne vyprdnem, ale makám na tom a do tej školy chodím. Daná osoba do školy poriadne ani nechodila a sotva sa dostala na skúšky. A potom sa rozhorčovala ako je možné že má FX, všeci sú v tej škole kokoti a idioti. A nikto sa nechce dať ani podplatiť. Proste ah... dá sa na toto vôbec niečo povedať. Aaaa ozaj, moja škola proste úplne na piču - tá osoba nemá ani páru o tom, ako sa môj odbor volá, jedine čo vie že je to Komenského.

Fakt2:
Je osamelá. Myslím si to, lebo som to vydedukovala z jej chovania. Stále si robí zo všetkých srandu. Veď predsa brať život optimisticky treba! Áno, ale v istej miere. Ona si totižto robí srandu z ľudí tak 99% času. Viete si predstaviť aké je to potom už otravné? Vlastne je taká, hádam to môžem nazvať až ubohá, že nič nemá, že si musí robi´t "srandu" z druhých a v kuse ich urážať. Proste je to hrozne tyranizujúce a depresívne. Snažím si to nepripúšťam, pretože mi na tom nezáleží. Ale niekedy to ozaj nejde, a zamyslím sa nad sebou, prečo si ľudia o mne myslia takéto hrozné veci. Čo som takým ľuďom spravila. Aký majú problém. A prečo.

Fakt3:
Osoba sa narodila vo veľmi dobre zabezpečenej rodine. Vlastnia veľmi velké firmy vo viacerých krajinách. Vreckové? Tak 100éčok na týždeň. Ale pozor, teraz má až tri pŕace z toho: jednu si vybavila sama, druhú jej dohodili a robí ju z domu a tretiu jej taktiež dohodili a platia jej neskutočné peniaze na hodiny. To ani nebudem hovoriť koľko. V práci je stále. To znamená že cez deň nemá čas, čize mi vypisuje vo veČerných hodinách. A viete čo? Som trápna a suchá, že o 11 si už nechcem písať, pretože sa učím na skúšku, ktorú mám na druhý deň. Čo trápna, ubohá. Keď som chodila do práce ja, bola som "príšerne zameraná na peniaze a furt som bola v práci." No to isto, prišla som o 9-10h a odchádzala o 4-5h. Klasická brigáda,popri škole, bola som rada že si zarobím tých pár euro za hodinu. Ale viete, ja som mala ubohý plat, a hrozne trápnu robotu, ktorej ani tá osoba nerozumela. A hrozne som tam drela aby som si mohla natankovať do môjho otrasného auta, ktoré mi žere ako krava, pretože tá osoba má super autičko od ocinka, ktoré žere za facku.

A proste toho je ozaj veľa. Pamätáte, ako mi minulý rok zomrela moja cica Nely? Veľmi ma to bolí. Keď sa to tá osoba dozvedela, napísala mi správu typu, že veď aj tak som tu mačku nemala rada a môžem byť rada, že mi ju tá osoba nezrazila na ulici. Tupé mačky. V tej chvíli som chcela vraždiť.

Je to iba závisť? Alebo to súvisí s tým, že ma nenávidí a chce mi takto strpčovať život? Ale jedno viem, že sa nemôžem nechať. Musím sa cez to pomaly preniesť a hodiť to za hlavu. Prajem si, aby sa to všetko skončilo a aby ma to takto neťažilo.

Jedno som sa ale naučila, učiť sa z vlastných chýb. Už si len tak nepripustím ľudí do môjho života, ako to bývalo voľakedy. Ak to niekto dočítal až sem, tak mu ďakujem.

Diary #13 - Späť na blogu. AC/DC. Youtube kanál?!

21. may 2016 at 12:23 | Jullie
Ahojte, drahúškovia.
Ako nadpis vraví, som späť na blogu a to definitívne. Môj blog som si založila 14.3.2015 a teraz máme dátum 21.5.2016. Keď si totak vezmem, mala som pauzu asi tak 3 mesiace. Nikdy som sa nevrátila k starému blogu, ale tento je moja srdcovka a neviem bez neho existovať.. v podstate ani bez vás! Vaše komentáre mi dávajú silu a vaše blogy potešenie. Som tu, urobím tu nejaké zmeny, znovu sa do toho dostanem. Som nadšena.

A teraz niečo z môjho života, čo sa stalo v priebehu posledný dní. Mám youtube kanál! Nemám veľa videí, ani odberateľov, ale našla som si takéto hobby v rámci voľného času, aby ma neporazilo zo všetkého čo sa deje v realite. Točím rpedovšetkým DIY videá, ak ma sledujete na blogu tak viete, že sem tam niečo vyrobím. Je to dobré, pretože to točenie ma donúti aby som niečo tvorila a odreagovala som sa. Nie, netočím lebo chcem mať milión odberov a byť slávna.. a zarobiť :D Keby som chcela na tom zarobiť tak potrebujem ten jeden milión odberov, čo ja samozrejme nikdy mať nebudem, to yb skôr aj youtube zanikol :D Tak ak máte záujem, kliknite nižšie na môj kanál. Budem rada ak mi dáte like na videá alebo ma začnete odoberať, to je pre mňa veľká pocta :)

↑↑môj youtube kanál↑↑

Keď ste úplne na.. normálny?

19. may 2016 at 0:29 | Jullie
Keď ste úplne na.. normálny?

Je tu niekto, kto je celý život podkopávaný? Respektíve je podkopávané jeho sebavedomie? Ak áno, mrzí ma to. Na druhej strane, aspoň pochopíte tento článok.
Môj otec je na mňa hrdý, tak ako správny otec. Aj keď mi to nikdy nedal najavo, viem to. Viem to, pretože mi to hovoria iní. Tí iní, ktorým to vraví on. Má skrytú radosť ak sa mi podaria urobiť skúšky, predovšetkým ak prelezem na E nejaký predmet, ktorý mi vôbec že nejde. Vlastne aj keď spravím predmety na D, C, B alebo nedajbože A. Áno, aj také sa u mňa stáva.
Od vtedy, čo som prestala blogovať, som ako keby zabudla rozprávať. Fakt ako, s nikým som sa od tej doby nebavila nejako hlbšie. Preto ma napadlo, že by som znova mala písť tieto moje výplody niekam.. sem.. pretože vždy sa tu našli ľudia, ktorí mali tiež problémy a písali ich sem, na krásne blogy plné bolesti a radosti zároveň.
Späť k nadpisu. V mojom živote je jedna osoba (a nie, nie je to otec), ktorá mi dáva najavo, že som .. asi divná.. blbá.. proste úplne napiču. Smutné na tom je, že všetko robím tak, ako by chcela ona. Keď si urobím po svojom, som prezentovaná kade tade ako debil. Hlavne v jej hlave. Som už dávno dospelá a stále mám pocit, že sa neudržím na vlastných nohách. Zároveň viem, že ak ostanem tam kde som teraz, pravdepodobne sa stane zo mňa alkoholik, neskôr možno feťák alebo pre istotu spácham samovraždu - čo ovšem nie je to najšťastnejšie riešenie, pretože sa všetci budú chytať za hlavu, čo to to dievča spravilo, veď nemalo žiaden dôvod. Teraz sme všetci smutný, nechala nás tu a dosrala životy ostatných. Presne takto by to asi nejako bolo. Pochybujem že by im došlo, že som tu bola celý čas, len si ma nejako nevšimli :)
Avšak je to hlboká budúcnosť, ktorá je "vo hviezdach." Človek by mal v živote cítiť lásku a podporu. Viete, veď bez toho to nejde. Je síce milé, že vás kamarátka povzbudí, že nie si až taká sprostá jak si myslíš, ale čo z toho, keď všetko na čo sa len pozriem, dojebem. Aj to čo sa podarí, je v konečnom dôsledku, napiču.
A preto prosím, skúste sa obhliadnuť a podporiť vašich blízkych v tom čo robia, ako sa im darí a predovšetkým dať najavo vďaku za to, čím sú, aby sa nemuseli takto cítiť. Človek by sa mal zamyslieť sám na sebou a pouvažovať a prestať terorizovať ostatných.
Snažila som sa tento blog pretransformovať na pozitívny, ale bohužiaľ bez môjho trápenia to nejde. Takto isto, ako moje trápenie nejde bez blogu. Ak tento článok čítajú niektorí moji blogový kamaráti z čias minulých, keď som bola ešte aktívna, prosím napíšte mi, veľmi rada sa s vami znovu zkontaktujem. Peace.

Idem lyžovať a niečo navyše

10. february 2016 at 22:31 | Jullie
Ahojte,
dlho som nenapísala článok na blog. Nejako mi došla inšpirácia, pretože som po skúškovom iba doma a užívam si ešte také tie jedny z posledných prázdnin. Takže som ozaj nič extra nezažila a to sa odrazilo aj na mojej kreativite. Skúšala som kresliť nejaké veci, tak vám sem hodím potom fotku. Prečo potom? Pretože idem na tri dni lyžovať do rakúskych Álp :3 Bohužial v takej úbohej zostave, resp. žiadna partia ale hádam to bude v pohode. Jediné čo ma mrzí je, že sa mi rozpadol obla na GoPro kameru, takže nebudem môcť točiť svoje jazdy v teréne. Neviem prekúsnuť to, že obal stojí 40 eur, ale tá kamera sa bez neho použiť nedá :D No logic.

Ešte jedna pozitívna novina pre mňa: v squashi som sa podľa mňa výrazne zlepšila. Zistila som to podľa toho, že borci z prvého kurtu sa prišli na nás pozerať a spýtali sa, kedy si s nimi zahrám. No a ja v šoku že by som mala hrať s "profíkmi" z prvého kurtu som povedala, že "hhhaha, asi nie." Ale myslím si, že na to príde. Ďalšie vec je, že som sa dala na planking challenge a dokážem to dať na 90 sekúnd. Možno to pre nieoho z vás je hračka, ale mňa riadna makačka. A baví ma to. Cieľ je 270 sekúnd :D

A ešte jedna divna vec! Začala som čítať knihy a časopisy. Ja som nikdy nič nečítala. A teraz sa začítam do knihy na hodinu a ani neviem, ako sa to stalo. Mám kopu kníh ktoré už mám nachystané na poličke v poradí, keď dočítam super knihu Tma. Je to napr. Hobbit,Ozveny Viny a niečo od Hitchcocka. Tak som zvedavá, či to dám a či konečne dočítam knihy až dokonca - totiž ja som žiadnu knihu neprečítala celú, buď mi ostala polka alebo pár strán :D shit happens.

Semester mi začína v pondelok.... OMG...Ja nechcem. Pozerať sa na tie ksichty spolužiakov a počúvať otrávené hlasy profesorov. Nope. Ale už iba tri semestre a bude zo mňa Mgr. Naša škola iniciovala k podpore štrajku učiteľov, takže ešte neviem kedy sa presne budeme učiť a či vôbec. To mi ani nevadí. Ja učiteľov podporujem, v rodine ich pár mám a mala som, sama som chcela učiť (haha). Takže ma to docela teší, že aj vysoké školy sa takto zapojili a podporujú ich.

Takže sa majte super, ja vám potom napíšem zhrnutie lyžovačky hádam aj s nejakými fotkami :)

Diary #13 - Skúšky hotové. Kino. Fit.

24. january 2016 at 22:29 | Jullie
Ahojteee. Skúškové mi skončilo, tak konečne môžem napísať diary a podeliť sa s vami a moje posledné dni. Skúšky sa mi podarili porobiť na prvý krát. Na niektoré som sa učila málo, na niektoré až príliš veľa. Posledná skúška bola z predmetu s názvom systému riadenia bázy dát (či tak nejak), no každopádne mi obsah predmetu nič nehovoril a tak som sa bola zmierená s tým, že to nedám. Opisovať absolútne neviem, no a vlastne sa opisovať ani nedalo. Vyučujúca krúžila ako taký sup bleskovou rýchlosťou. Chcela som vytiahnuť iPod, v ktorom som mala zo zadu v púzdre ťahák od S., no kým som ho vytiahla už stihla urobiť kolečko a stála vedľa mňa. Nečakane som tú skúšku zvládla na D! Toľké šťastie keď som si našla známku v systéme. Moja najhoršia známka tento semester... ale prosím vás, mňa známky nikdy netrápili, nikto sa na ne nikdy nepýta, nikoho to nezaujíma. OMG.

Deň po tej poslednej skúške som šla za babkou s Eddemi, večer do kina na nejaké festival severských filmov či akoo a večer na pivo. Viete ako som dlho nemala pivo, niekde vonku v meste s kamarátkami? Vlastne viete ako dlho som nebola vonku? :D DLHO! Takže ma to dosť potešilo ... len tie kamarátky boli nejaké od***bané, takže som sa necítila až tak skvelo ako som si predstavovala. Asi som divná, takže ... by som s nimi už asi nemala ísť na pivo. :D

Cez víkend som bola znovu v tom kine, tento raz na filme s dejom - Hundroš - odporúčam kuknúť, kóópa srandy. Ooo a ten prvý film z piatku sa volal Holub sedel na konári a premyšľaľ o živote - to v podstate tiež odporúčam pozrieť - teda len pre náročných divákov.

Večer s Jullie: To je ona

19. january 2016 at 20:00 | Jullie
ČÍTAJTE LEN AK SI TRÚFATE TO POCHOPIŤ, ostatní ignorujte a čakajte na ďalší článok
Nová téma blogu, Večer s Jullie bude riešiť divné veci, pre ktoré tento blog pôvodne vznikol. Ospravedlňovať sa nikomu nebudem, pretože je to o mne a blogy by také mali byť.

Znova sitrúfam na tento článok Večer s Jullie. Dnes by som chcela písať o jednom človeku, ktorý mi je neuveriteľne blízky ale zároveň taký ďaleký. Ja pravdepodobné, že si to tu ten človek aj prečíta, ale nie, nepíšem to kvôli tomu. Už dlho sa pohrávam s myšlienkou, že by som niekomu venovala článok.


Je o Eddemi a o našej ceste, ktorá vyvrcholila točením spoločných videí. Ako viete je to moja sesternica. V podstate mám veľa sesterníc ale so žiadnou som neprehodila za celý život inú otazkú ako ako sa máš a čo teraz robíš na rodinnej návšteve u babky. Už to je taký malý znak, že je to niečo výnimočné. Myslím, teda ak si dobre pamatám, že už od momentu čo som sa narodila sa o mňa zaujímala a ovplyvňovala ma. Mama si myslela, že ma ovplyvňuje v zlom zmysle, ale nebola to tak pravda. Keď sme boli spolu, nikdy neurobila niečo zlé i keď sa to tak na prvý pohľad mohlo zdať, pretože niektoré nápady boli ozaj šibnuté a neskutočné zábavné. Vedela vymyslieť toľko rozličných hier, ktoré som ako decko úplne žrala (podľa mňa by som ich žrala aj teraz). Napríklad mi prerobila komplet celú izbu na obchod a hrali sme sa, že nakupujeme. Áno, bolo to super ale na druhje strane som to celé musela upratovať a bola som za to doma obvinená, že väčšiu blbosť sme si vymyslieť nemohli. Napríklad na ich záhrade vymyslela "hru v prirode", kde súťažiaci dostali plánik s pokynmi (choď ku kadibúdke, urob dva kroky do zadu, tri drepy...) a nejakým spôsobom sa dostal k "pokladu". Pamätám si na pekné spoločné lyžovačky, prázdniny u babky a vianočné návštevy.

Všetky toto patrí k mojmu detstvu, bez takýchto zážitkov by som ho nemala ani zďaleka pekné. Je to jediný dôvod, prečo si môžem povedať, že by som svoje detstvo nemenila. Tak to pekne hreje u srdca :)

Bam a odrazu sa Eddemi rozhodla, že sa bude venovať youtube a chce točiť videá. Keď som sa to dozvedela tak mi padla sánka a podporovala som ju v tom. Teraz bude mať čoskoro 3000 odberateľov (ževraj to nie je veľa, ale je to megaaa veľaa). Raz ma oslovila, či s ňou nenatočím nejaké video. Tak sme sa po dlhšom nestretávaní znovu dali dokopy a začali sme natáčať spoločné videá. Vtedy sa cítim ako keď sme boli deti, pretože tie videá sú ozaj šibnuté.


↑↑neberte to ako reklamu, odkaz na kanál Eddemi↑↑

Čím som väčšia, tým takéto pekné zážitky opadávajú. Mám pocit, že je každá zrazu úplné iná.. ale nie je tou, ktorou v skutočnosti je.

Diary #12 - Skúškové.. alebo nič nerobenie?

13. january 2016 at 17:39 | Jullie
Ahojte. Hlásim sa vám po týždni s článkom typu denník.
Najprv k nadpisu: je skúškové obdobie... jediné čo mi na tom vadí je, že sa musím učiť. Ako teda aspoň si to dva krát prečítať. Na poslednú skúško som si to neprečítala ani raz, tak som zvedavá čo dostanem. Na skúšku, ktorá bola v piatok som si to prečítala raz S. a dostali sme B. Moc tomu nerozumiem, pretože keď sa snažím mám FX a keď na tom úplne kašlem mám dobré známky, resp. mám nejaké známky. Som doma, nikam nechodím, hrám sa, hrám sa hrám sa... Na tablet som si stiahla Nintendo 64 emulátor - to je moja konzola detstva. Stiahala som si hru Zelda: Ocarina of Time a posledné dni nič iné nerobím iba sa hrám (milujem Zeldu!) Dokonca som si prehlásila jednu skúšku o týždeň neskôr, pretože som sa chcela hrať a nie "učiť" :D Teraz to aj lutujme, ale tak čo už. V piatok ma čaká ďalšia ústna skúška, mám prečítaných pár strán tak hádam to dočítam a nejako sa tam vykoktám. Potom už iba jedna budúci týždeň a môžem sa hrať Zeldu bez akýchkoľvek výčitiek! :D ešte k tomu mám na Wii Zeldu, ktorú som ešte nehrala, takže mám o program postarané.


Viete čo mi hrozne chýba? Príroda! Od leta som nikde poriadne nebola, vlastne som nikde nebola. Furt som doma! Nejdeme ani lyže, pretože otec zle vidí a sestre to nejak nevýjde... no a ja možno nezapnem gate.. možno, neskúšala som to, radšej :D ! Chýba mi nejaká pohoda, kontakt s prírodou, sneh a tak. Snáď čoskoro niekam vypadnem, aspon na chvíľu, prosím.

Diary #11 - Vianočný denník

28. december 2015 at 10:59 | Jullie
V tomto článku vám popíšem, ako prebiehali moje Vianoce. Deň po dni.

1. deň - 23.12.
Moje sviatky sa v podstate nezačínali 24. ale 23. Pokoj od školy, dopečené vianočné koláče a poupratované! Šla som po sestru domov, pretože mala asi 3ks batožny + mačku. Tá batožina obsahovala darčeky a kopu oblečenia. (iba pre info, segra býva na opačnej strane mesta). U nej smej ešte pili čaj a hrali rôzne hry na štýl "mlyn" a "človeče". Večer som šla s S., čo som tu mimochodom aj spomíla. Dostala som toľko skvelých darčekov, že sa z nich vytešujem doteraz. Doma sme hrali spoločenskú hru a urobila som zemiakový šalátik.

2. deň - 24.12.
A je tu 24. a vyspávam. Tatko sa rozhodol, že sa prvý krát podujme úlohy pod názvom "vyprážanie". Pražil to tak 3 hodiny ale podarilo sa! A popravde? Nikomu nechutil ani kapor, ani rezne. (rezne predovšetkým pre mňa, keďže nemám rada ryby, do not be hater) Asi sa stala chyba niekde v ochucovaní, ale ja neviem. Fakt. Nevadí.
Je 12 hodín a prichádza babka! Moja milovaná babka. Jedli sme, tlačili koláčky a pili. Tatikovisa zašprajcla kosť v hrdle z kapra. No po asi hodine dusenia sa uvolnila. Asi okolo 7 večer sme sa vrhli na darčeky. Moc ma tešilo ako sa druhým členom rodiny páčia tie odo mňa :)
Večer, asi o pol 12 sme sa rozhodli, že sa ideme hrať spoločenskú hru, ktorej dĺžka sa pohybuje okolo 3 hodín.Vyhrala som.

Vianočný

23. december 2015 at 14:00 | Jullie
Ahoj.


Tento článok bude posledný pred Vianocami a možno aj nejakú dobu po nich. Viete aké je to, ten zhon, trilión návštev a stále neco, nejaký program. Dúfam, že ma počas sviatkov napadne nejaký dobrý typ na článok na blog.
Chcem vám zaželať krásne pohodové Vianoce. A nie len preto, lebo sa táto fráza používa. Ale myslím to úprimne, aby ste si každý užili voľno a pekné chvíle s koláčmi a vianočnými rozprávkami (alebi s hočičím/hocikým iným). Do nového rok sa ozvem, takže ten vám zaželám až neskôr.

U nás už stromček stojí a je ozdobený. Nezdobili sme ho veľa ako minulé roky, dali sme fakt pár slamených a drevených ozdôb, ktoré sú mimochodom ešte z detstva. taže mi pripomínajú také tie detské Vianoce. Stromček, ktorý som bola kúpiť a sotva sa mi zmestli do auta, je nakoniec trochu väčší ako sme všetci čakali. Taký obrovský sme teda ešte nikdy nikdy nikdy nemali! Určite dám počas sviatkov aj foto na môj Instagram, takže sa môžete pozrieť naň tam.

A vy? Máte už stromček? Upečené, nachystané, atď?
Tak Štastné a veselé! :)

 
 

Advertisement